V sobotu večer sa ma Lucinka spýtala:
"Mamííí, o ktorej ráno vstávaš ??" - keďže ja som ozaj ranný vták /a to platí i o nedeli/, tak moja odpoveď znela:
"neviem, okolo šiestej" . Vraj dobre, lebo zajtra robím raňajky. Som takmer odpadla, lebo TOTO SA EŠTE NESTALO!!!! /myslím tým nejakú raňajkovú aktivitu/ skontrolovala som či nemá teplotu, či ju nebolí hrdlo, či sa jej niečo zlé nesnívalo atď .... Nič podozrivého som nezistila a jej poznámku o raňajkách som akosi vyhodila z hlavy :)
V nedeľu ráno som sa skutočne prebudila pred šiestou, v kuchyni sa matne blikotalo svetielko a v konvici zovrela voda ... /bez mojho pričinenia samozrejme/
Zvedavosť ma donútila vstať z postele, dotackala som sa do kuchyne a ona tam stála v hrubých ponoškách /čo ma prekvapilo tiež, lebo neznášam keď chodí bosá / a zalievala horúcou vodou čaj. Na barovom pultíku sa mihotali iba sviečky, ktoré si ja zvyčajne ráno zapálim namiesto klasického svetla, lebo mám rada tú atmosféru ..
A na stole boli skutočne pripravené raňajky a ona ma iba s úsmevom privítala :
" Vidíš - som hovorila, že raňajky budú hotové keď sa zobudíš ..."
Krásne, skutočne krásne ... tak ma milo prekvapila, že ma to až dojalo ....
Linduška sa pýtala:
" Mamííí a to Lucka sama??" vravím:
"no, áno" na čo odpovedala:
"tak zajtra urobím raňajky ja" a rituál sa zopakoval ...
Moje žabky už pekne podrástli a už nie sú tie maličké bábatká, ktoré vyžadovali taak veľa starostlivosti ...
... ale sú už krásne 11-ročné slniečka, ktoré mi urobili neskutočnú radosť - nie preto, že niečo urobili - ale preto, že to chceli urobiť samé a bez príkazu či poprosenia ....Tým nechcem povedať, že inak mi nepomáhajú, to niee, sú zlaté, pomáhajú mi veľmi v kuchyni i s upratovaním - ale toto bolo také iné... strašne milé....
